Nežime svoj život pre radosť druhých , žime ho tak, aby sme my boli spokojní a šťastní. Dosiahneme to prijatím seba samých, so svojimi slabosťami aj prednosťami.
Ak by sme viacerí čítali jednu knihu, každý z nás by z nej mal úplne iný pocit a úplne iné veci by si z nej zobral. Dokonca, keby sme ju čítali s časovým odstupom, sami by sme ju vnímali inak ako prvýkrát. Je to pochopiteľné. Každý z nás sa díva na situácie svojím pohľadom. Ten pohľad je ovplyvnený osobnými zážitkami, skúsenosťami, pocitmi.
Neexistujú dvaja rovnakí ľudia na zemi. Nehnevajme sa preto na ostatných za to, že nás vnímajú inak, ako sa vnímame my sami. Nepoznajú naše pocity, dôvody, nie sú v „našich topánkach“. Vnímajú nás svojím uhlom pohľadu. Takisto my vyhodnocujeme situácie cez svoje skúsenosti a pocity.
Neposudzujme druhých podľa seba. Nevieme, ako sa v skutočnosti cítia a čo prežívajú. Toto je potrebné si uvedomiť a prijať. Každý z nás má svoju pravdu. Pripusťme, že náš názor sa nemusí zhodovať s názorom iných a naopak. Je to v poriadku. Neznamená to, že sme horší alebo lepší. Len máme rozličné názory.
Ak žijeme vo svojej pravde, teda podľa seba, je to tak správne. Ak sa snažíme zapáčiť ostatným a robíme všetko preto, aby sme boli okolím prijatí, nie je to v poriadku. Ideme proti sebe. Nezavďačíme sa aj tak všetkým. Vždy sa nájde niekto, kto nás bude posudzovať, hodnotiť a mať opačný názor. Nájde naše slabé miesto a práve tam nás zraní. Ale zraniteľní sme vtedy, ak nie sme pravdiví sami k sebe. Ak nemáme prijatých samých seba so všetkým, čo k nám patrí. So svojimi slabosťami aj prednosťami. Nežime život pre radosť druhých, žime ho tak, aby sme my boli spokojní a šťastní. Ak dokážeme byť spokojní a šťastní, len keď máme potvrdenie zvonku, teda súhlas okolia, nežijeme svoj život, lebo nie sme k sebe úprimní.
