Prečo som sa rozhodla robiť terapiu vnútorného dieťaťa

Mnohí z vás vedia, niektorí zažili, niektorí tušia, že základ mojej práce na konzultáciách je terapia vnútorného dieťaťa.  Dôvod, pre ktorý som sa rozhodla pracovať práve takto je veľmi jednoduchý. Pretože to najviac zo všetkého pomohlo mne. Vďaka tejto terapii som si uvedomila, aké zranenia si nesieme z detstva, koľko nepochopení a krívd máme a ako ich máme potlačené.

Ako to prebieha?

Začínam vždy rozhovorom, kde zistím, aký je problém alebo čo treba riešiť, podľa vašich potrieb. Nasleduje terapia, ktorá začína odpustením rodičom. Sú to naši prví bohovia na tejto zemi, pretože to, ako vnímame svojich rodičov, to nám ovplyvňuje vzťahy v dospelosti.

Vnútorné dieťa, naše emočné telo, pre mňa najkrajšia fáza.

Nasleduje terapia vnútorného dieťaťa. Je to naše emočné telo. A keď toto emočné telo nezahojíme, tak sa trápime. Možno si ani neuvedomujeme koľko bolesti je v nás. A je pravda, že to chce aj odvahu vedieť sa „tomu pozrieť do očí“. Chcieť sa vymaniť z role obete.

Práve vďaka tejto terapii sa mi podarilo vyliečiť tieto zranenia a nechať v sebe vyrásť malé dievčatko na dospelú ženu, ktorá si je vedomá svojho JA. Lebo už nie je potlačená. Už nie je obeť. To, čo je potrebné, je vypnúť rozum a nechať sa viesť. Sebou. Lebo pravda a všetky odpovede na naše otázky sú v nás. Nikto nevie lepšie ako my, čo nás trápi, čo potrebujeme a čo nám chýba. A je potrebné naučiť sa vedieť si tieto potreby pokryť, uspokojiť. Nikto to za nás neurobí. V detstve to robili rodičia. Ale my už sme dospelí. Už je to len na nás. Mali by sme byť schopní vedieť sa o seba postarať nielen finančne, ale hlavne emočne. Už sa nemôžeme vyhovárať na rodičov. Čo urobili, čo mali a nemali. Už sme sami za seba. Sami sebe buďme rodičmi. Láskavými a milujúcimi. TOTO JE LÁSKA K SEBE. To, aké emócie a pocity zo seba a svojich rozhodnutí  máme, to ako sami seba vnímame, tak potom vyzerá aj náš život. Môžeme žiť v prijatí a láske alebo v strachu, obavách, neistote a výsledkom je kritika nielen voči sebe ale aj voči okoliu. Lebo – ako vnímam seba, tak vnímam ostatných. Čo dávam, to dostávam. Toľko k emočnému telu.

Vnútorná rovnováha, naše duchovné telo.

Poslednou fázou je duchovné telo, ktoré je takisto súčasťou terapie. Teda vnútorného muža a ženu. V každom z nás je mužská aj ženská energia. A oni majú byť v rovnováhe. A práve táto  rovnováha nám chýba. Vedomie, že nikto nie je viac a nikto nie je menej. Že sme si rovní. Že sme partneri. V prvom rade musíme byť parterom sami sebe. Až potom sme schopní byť dobrým partnerom nášmu reálnemu partnerovi. Človeku, s ktorým žijeme. Ale najviac času trávime sami so sebou. Preto sa máme starať v prvom rade o to, aby sme my boli v poriadku. Vyrovnaný človek k sebe priťahuje vyrovnaných ľudí, či už je to oblasť pracovná alebo vzťahová. Toto je naša celistvosť.

Nechcem si to nechať pre seba.

To je to, čo mi táto terapia dala a prečo som sa rozhodla pracovať práve takto. Je to funkčný a efektívny spôsob ako si pomôcť. Ako si začať tvoriť svoj život podľa vlastných predstáv. Nebyť obeťou.  Kedykoľvek. Kdekoľvek. V akejkoľvek situácii.