Keď dosiahneme stav vnútornej harmónie a rovnováhy, všetko berieme s ľahkosťou. Nemáme už viac potrebu posudzovať ostatných.
Každý vidí druhého tak ako vidí seba alebo čo si myslíme o iných, to si myslíme o sebe. Tvrdé, však? Ale pravdivé. Pokiaľ nie sme vnútorne vysporiadaní so sebou, máme tendenciu posudzovať druhých.
Dávame im nálepky typu: „Ten je arogantný, tá je drzá, on je príliš poddajný, dobre mu tak…“ a tak podobne. Stretávame takýchto ľudí práve preto, aby nám ukázali naše vlastné nedokonalosti a slabé miesta, ktoré si odmietame priznať. Sami sebe málokedy povieme, že sa správame arogantne, alebo vystupujeme prehnane sebavedome.
A práve to, čo si odmietame priznať, to sa nám ukazuje na druhých. Radi na to poukazujeme, ale odmietame si priznať, že je to aj náš problém… Robíme to preto, lebo nemáme poriadok sami v sebe. Je ľahšie hľadať chyby na druhých ako na sebe.
Keď sa nám podarí prijať samých seba, so všetkým, čo k nám patrí, s našimi silnými aj slabými stránkami, nebudeme mať potrebu posudzovať druhých, nijako ich nálepkovať alebo hodnotiť. Poznáte ten pocit, keď sa vám darí, ste plní energie, je vám fantasticky a čokoľvek sa deje, beriete s ľahkosťou? Tak po prijatí seba samého máte takýto stav stále. Je to stav vnútornej harmónie a rovnováhy.
